Udalosti 2017

13.8.2017  Pamiatka posvätenia kostola
V túto nedeľu si cirkevný zbor pripomenul 201.výročie postavenia a posvätenia kostola. Slávnostným kazateľom bol brat Mgr. Michal Zajden, PhD. Náš hosť prijal pozvanie a spolu so svojou manželkou radi navštívili Košice, kde brat farár začínal ako kaplán a nie len to, ale v Košiciach od detstva vyrástol a cirkevný zbor Košice bol jeho domovom. Na službách Božích slúžil tromi piesňami  aj zborový spevokol CHVÁLOSPEV   a básňou obohatila spoločenstvo sestra Irenka Mlynárová.

Po službách Božích br. farár Michal Zajden zotrval v priateľských rozhovoroch s viacerými veriacimi, s ktorými ho viažu nie len spomienky ale aj priateľstvo. Niekoľko fotografií dokumentuje túto neformálnu rovinu vzťahov.  Za službu br. farárovi ďakujeme. 


16.7.2017  Hostia z CZ Košice - Terasa. 
Na službách Božích v túto nedeľu zvesťou Božieho slova  slúžil br. farár Mgr. Ondrej Kolárovský z CZ Košice - Terasa. Spolu s br. dozorcom Igorom Simonom nám krátkou prezentáciou ukázali priebeh dokončovacích prác na výstavbe nového kostola v CZ Košice - Terasa. Poďakovali za doterajšiu finančnú i modlitebnú podporu. Vzhľadom na finančnú náročnosť tejto stavby aj naďalej prosia o podporu vo forme milodarov, resp. účasti na brigáde.  Za ich službu v našom CZ ďakujeme.


4.6.2017  Sviatok zoslania Ducha Svätého + Vystúpenie detskej besiedky pri príležitosti Dňa detí.

 

30.4.2017 Slávnosť Novoklenovčanov

Slávnosť Novoklenovčanov.
„Kto mi dá sily k púti v ďalekú blaha ríš? Kto osvieti mi cestu...“ – touto piesňou (ES 520) sa koncom apríla pred 7o rokmi na Ukrajine lúčili evanjelici z Nového Klenovca s miestom, ktoré bolo ich domovom od roku 1827. Vtedy sa do karpatských lesov neďaleko Mukačeva presťahovali z obce Klenovec v Malohonte desiatky evanjelických rodín, a to na pozvanie grófa Františka Schönborna von Buchheim. Ponúkol robotným ľuďom spod povesťami opradeného vysokého Vepra priestor. Pre ich nové domovy i pracovité ruky. V lesoch majestátnych Karpát si vyklčovali miesto pre domy a neskôr i pre evanjelický kostol a školu. Nebolo to ľahké: život a prácu aj im sťažovali všakovaké búrky – prírodné i politické. Ničivé požiare im ničili domovy a, žiaľ, i kostol a školu. Mocenské otrasy ich z monarchie preniesli do Československej republiky , do ktorej patrila i Podkarpatská Rus. Cez vojnu bol i Nový Klenovec súčasťou horthyovského Maďarska. Po 2. svetovej vojne, keď sa táto časť niekdajšej československej Podkarpatskej Rusi stala súčasťou Ukrajiny, rozhodli sa Novoklenovčania pre návrat do starej vlasti. Po mnohých administratívnych a iných prekážkach, keď už konečne sedeli vo vlaku, na rozlúčku im, ako vyplýva z autentických spomienok, pribalili aj jedovatú hrozbu v podobe slov: Váš cieľ sa začína písmenom „S“ – Slovensko... alebo Sibír?